Čo je to depresia

Pocity smútku, melanchólie, ale i neschopnosť prežívať pozitivne emócie, keď sa väčšina ľudí raduje, pocítila asi veľká väčšina z nás. Smútok je emócia ako každá iná, a preto patrí k prežívaniu človeka, je našou súčasťou, patrí k nám.

Zvyčajne sa ľudia s pocitom smútku a depresiou vyrovnávajú pomerne dobre a podľa povahy spúšťača či situácie sa ich prežívanie a nálada opät vráti pomerne rýchlo do normálu (akéhosi „emocionálneho priemeru“).

Známe príslovie „bez dažďa by sme nevedeli, aké je slnko krásne“ dobre vystihuje kolísanie našeho prežívania a emócii.

So smútkom by sme sa mali naučiť vyrovnávať, chápať ho ako neoddeliteľnú súčásť života. Pri jeho výskyte sa neprelaknúť, nenechať sa ním preválcovať, ale byť na neho pripravení a vedieť s ními bojovať.

Čo robiť, keď smútok pretrváva?

Keď sa nám nedarí sa depresívnych stavov zbaviť vlastným úsilím. My sami alebo naše okolie si všimlo, že „niečo nie je v poriadku“, nemusíme hneď prepadať panikr.

Už samotné uvedomenie si toho „že niečo nie je v poriadku“ je dobrým znamením, že sme si vedomí tohoto problému a že by sme radi túto situáciu zmenili. Vypozorovať to môžeme na základe rôzných príznakov:

  • určitú dobu trvajúca skleslá nálada,
  • celková strata či zníženie energie a aktivity,
  • pokles zájmu o koníčky, hobby či dokonca obľúbenej činnosti,
  • zhoršením koncentrácie, neschopnosť sa sústrediť,
  • neschopnosť pociťovať radosť.

Pridružovať sa môže tiež zvýšená unaviteľnosť, znížená chuť do jedla a úbytok na váhe, problémy so spánkom, pričom sú stavy depresie hlbšie predovšetkým ráno po prebudení.

Akonáhle si my sami alebo naše okolie všimne, že pociťujeme tieto depresívne príznaky, je to prvý, veľmi dôležitý krok. Potom je potreba situáciu riešiť, než sa depresia prehĺbí do ťažších foriem. V miernych fázach depresívnych symptómov je človek stále ešte schopný vedomou vôľou aktivovať sa k preklenutiu negatívnych a nekonštruktívnych až deštruktívnych myšlienok,  které ho stále viac a viac vťahujú do stavov hlbokej depresie.

Čo pomáha?

Pomáha kontakt s ostatnými. Aj keď sa zpočiatku musíme „donútiť“ sa umýť, obliecť, pripraviť na stretnutie, vyhľadavanie a kontakt s inými je veľmi silnou zbranou proti depresii.

Urobte si program, denný režim a harmonogram činností, ktorého sa striktne držte. Práve vo chvíľach, kedy si človek hovorí „Nikam radšej nejdem/Mne sa do toho kina nechce/Však to varenie počká...“, je pevný plán to jediné, čoho sa človek v depresii môže chytiť, aby opäť nespadol do pasivity a melanchólie.

Nezabúdajte na svojich priateľov, na svoje koníčky a záujmy. Tie sú našou bezprostrednou oporou pri náhlych pocitoch depresívnych myšlienok.

Keď samoliečba nepomáha, kedy vyhľadať pomoc?

Keď sa všetky vyššie zmienené príznaky prehĺbia alebo sa budú pridružovať rôzne ďalšie, ako:

  • pocity tiesne,
  • podráždenosť,
  • pocity viny,
  • pocity vlastnej neužitočnosti a
  • strata sebeúcty, 

je na mieste vyhľadať odbornú lekársku, psychiatrickú alebo psychologickú pomoc. To isté platí pri dlhotrvajúcich a vracajúcich sa symptómoch depresie.

Problémom môže byť, že sa termín „depresia“ stal veľmi moderným až populárnym, takže sa z nej vytratil punc nosologickej jednotky zaradenej v Mezinárodnej klasifikácii chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie.

Klinická depresia je vážné duševné ochorenie, ktoré pri hlbokej symptomatológii alebo výskytu sebevražedných myšlienok, môže ohrozovať jedinca na živote či zdraví.

Vtedy už nejde len o bežný prejav smútku (napr. z prepracovania, situačného neúspechu v škole/práci, zo straty niečoho dôležitého), ale depresivna symptomatika sa viaže na celé fungovanie jedinca – a čo mnohi ľudia opomujú, je fakt, že sa spája s celou radou telesných procesov, predovšetkým centrálnej nervovej sústavy (fungovanie niektorých častí mozku: mozkovej kôry, limbického systému, neurotransmiterov a neurohormónov – serotonín, adrenalín, dopamín a ostatné).

Čiže duševné rozpoloženie a depresívna epizóda alebo dlhotrvajúca (tzv. rekurentná) depresia sa viažu na naše telesné funkcie a centrálnu nervovú sústavu. V týchto prípadoch je možné nabúranú funkciu neurotransmiterov upravovať prostredníctvom medikamentóznej liečby - antidepresívami. Samotná liečba antidepresívami však býva účinnejšia s podpornou psychoterapiou.

Výzkumy ukazujú, že samotné podávanie liekov v prípade klinickej depresie má bez psychoterapie len slabý efekt, pretože lieky napravia z krátkodobého hľadiska fyziologické fungovanie, avšak osobnosť a jej štruktúra a vlastnosti ostávajú v pozadí. 

Ak vás táto téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac o tom, prečo depresia vzniká, ako sa vyrovnávať so smútkom, bezmocnosťou a prázdnotou, ako rozoznať bežné smútky od klinickej depresie, navštívte seminár Smútok a depresia, ktorý organizujeme v Bratislave a v Banskej Bystrici. Vedie ho MUDr. Adela Gombalová a PhDr. Radoslava Olajos

súvisiace články:


Mám depresiu?

Pohyb miesto antidepresív

Strach a vina

Články

Ženská agresivita | 07.08.2017

Aj nenápadná a skromne pôsobiaca žena môže mať v sebe veľa skrytej agresivity, ktorú skôr či neskôr ucítite. Paradoxne práve tá, čo sa nevie zdravo presadzovať a byť priama k druhým, môže byť agresívnejšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Agresivita sa rodí z potlačovaného hnevu a z pocitu ohrozenia. -> Viac

Vyspite sa do sýtosti | 16.05.2017

Trápi vás nespavosť? Čo robiť pre to, aby sa nám lepšie zaspávalo bez pomoci liekov? -> Viac

Úzkosti a strachy | 26.01.2017

Zovretie hrdla, úzkosť v hlase, stiahnutie do seba, neistota, nepokoj, nespavosť, tréma, či búšenie srdca... len pár z množstva príznakov nepríjemných stavov úzkosti a strachu. Ako sa ich zbaviť alebo aspoň zmierniť? -> Viac

Esenciálne oleje

Esenciálny olej Clarity™ | 13.05.2015

Prejasnite svoju myseľ, zlepšite si pozornosť. Zmes Clarity v mesiaci máj 10% zľava. -> Viac

Young Living™ producent vzácnych a mimoriadne kvalitných esenciálnych olejov v terapeutickej kvalite

Virtuálna kancelária pre zaregistrovaných členov a distribútorov

Registrácia YL využite výhody pri kúpe esenciálnych olejov a zaregistrujte sa